Vysoké Tatry- klenot strednej Europy
Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).
Najvyššie štíty slovenských Vysokých Tatier
Gerlachovský štít 2 655 m/nad morom
Gerlachovská veža 2 642
Lomnický štít 2 634
Ľadový štít 2 627
Pyšný štít 2 623
Zadný Gerlach 2 616
Lavínový štít 2 606
Malý Ľadový štít 2 602
Kotlový štít 2 601
Lavínová veža 2 600
Malý pyšný štít 2 591
Veľká Litvorová veža 2 581
Strapatá veža 2 565
Kežmarský štít 2 558
Vysoká 2 547
Výsoké Tatry - popis
Od juhu je pohorie ohraničené Podtatranskou kotlinou, na severe susedí s Spišskou Magurou a západnú hranicu tvorí Kôprová dolina oddeľujúca Vysoké Tatry od Západných Tatier. Na východe sú ohraničené masívom Belianskych Tatier. Belianske Tatry sú nižšie ako Vysoké Tatry (plocha 64 km², dĺžka hrebeňa 14 km, najvyšší vrchol Havran - 2 142 m)
Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevážne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.
Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 mil. rokov). Okolité more ustúpilo v druhohorách a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry nadobro stali súčasťou pevniny. Ďalej potom boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. Výzdvih tatier do dnešnej pozície sa začal až v miocéne. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.
Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).
Geografický opis
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m). Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát.
Vrcholy
Vo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2500 metrov. Celkovo 8 vrcholov v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1.11. - 15.6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu. [1]. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné nebezpečenstvo.
Tatranské vrcholy nad 2 500 m:
• Gerlachovský štít (2 655 m)
• Gerlachovská veža (2 642 m)
• Lomnický štít (2 634 m)
• Ľadový štít (2 627 m)
• Pyšný štít (2 623 m)
• Zadný Gerlachovský štít (2 616 m)
• Lavínový štít (2 606 m)
• Malý Ľadový štít (2 602 m)
• Kotlový štít (2 601 m)
• Lavínová veža (2 600 m)
• Malý Pyšný štít (2 592 m)
• Veľká Litvorová veža (2 581 m)
• Strapatá veža (2 565 m)
• Kežmarský štít (2 556 m)
• Vysoká (2 547 m)
• Supia veža (2 540 m)
• Končistá (2 538 m)
• Malá Litvorová veža (2 533 m)
• Baranie rohy (2 526 m)
• Dračí štít (2 523 m)
• Veľká Vidlová veža (2 522 m)
• Český štít (2 520 m)
• Veterný štít (2 515 m)
• Malý Kežmarský štít (2 513 m)
• Zadný Ľadový štít (2 507 m)
• Rysy (2 503 m)
Turisticky dostupné vrcholy slovenskej časti Tatier:
• Svinica (2 301 m) - prístupná z poľskej strany
• Hrubý štít (2 172 m) - prístupný z poľskej strany
• Rysy (2 503 m) - 3,5 hod. od Štrbského plesa
• Kriváň (2 495 m) - 2,30 hod. od Troch studničiek
• Slavkovský štít (2 452 m) - 5 hod. zo Starého Smokovca
• Východná Vysoká (2 429 m) - 2,75 hod. zo Sliezskeho domu
• Kôprovský štít (2 363 m) - 3 hod. od Chaty pri Popradskom plese
• Jahňací štít (2 230 m) - 5 hod. z nástupu v doline Kežmarskej Bielej vody
• Predné Solisko (2 093 m) - 1 hod. od Chaty pod Soliskom a 2,30 hod. zo Štrbského plesa
• Veľká Svišťovka (2 038 m) - 4 hod. z Tatranskej Lomnice
Sedlá
Najvyšším sedlom je Sedielko. Niekoľko chodníkov prechádza cez často vysoko položené horské sedla. Niektoré prechody sú dokonca zaistené reťazami a nejde tak o vychádzkové túry.
Turisticky sprístupnené horské sedlá v slovenskej časti:
• Sedielko (2 376 m)
• Priečne sedlo (2 353 m)
• sedlo Váha (2 340 m)
• Bystré sedlo (2 314 m)
• sedlo Prielom (2 290 m)
• Poľský hrebeň (2 200 m)
• Lomnické sedlo (2 190 m)
• Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m)
• Kolový priechod (2 118 m)
• Chalubinského vrata (2 029 m)
• Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m)
• sedlo pod Ostrvou (1 966 m)
• Ľaliové sedlo (1 952 m)
• Predné Kopské sedlo (1 780 m)
• Kopské sedlo (1 750 m)
Doliny
Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dna severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané ľadovcovou činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú eróznu činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Veľká a Malá Studená dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku 11 km.
Vodstvo
Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam - čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m. Je vysoký 20 m. Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany - tečie do Baltského a Čierneho mora. V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.
Najznámejšie plesá sú:
• Veľké Hincovo pleso (Slovensko)
• Štrbské pleso (Slovensko)
• Popradské pleso (Slovensko)
• Morskie oko (Poľsko)
• Wielki Staw Polski (Poľsko)
Podnebie
Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemeru dostáva až na 0°C. Vo výške 1 000 m je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží po 200 - 250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Inverzie nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkového ročného úhrnu okolo 1 600 mm. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.
Ochrana prírody
Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.
Turizmus
Horské chaty
Slovensko
• Chata pod Rysmi (2 250 m) - kapacita 14 lôžok, založená 1933, najvyššie položená chata v Tatrách
• Téryho chata (2 015 m) - kapacita 25 lôžok, založená 1899, otvorená po celý rok
• Zbojnícka chata (1 960 m) - kapacita 16 lôžok, založená 1907, v roku 1998 vyhorela, dnes je zrekonštruovaná
• Chata pod Soliskom (1 840 m) - bez možnosti ubytovania, založená 1942, otvorená celoročne
• Skalnatá chata (1 740 m) - bez možnosti ubytovania, založená 1932, otvorená po celý rok
• Sliezsky dom (1 665 m) - kapacita 114 lôžok, založená 1895 (dnešná podoba z r. 1968), otvorená po celý rok
• Chata pri Zelenom plese (1 551 m) - kapacita 50 lôžok, založená 1897, otvorená celoročne
• Chata kapitána Morávka (1 500 m) - kapacita 120 lôžok, založené 1879, celoročná prevádzka
• Chata pri Popradskom plese (1 500 m) - kapacita 129 lôžok, založená 1879, mimosezónne obdobie 3.1. - 31.1. a 1.11. - 15.12.
• Zamkovského chata (1 475 m) - kapacita 25 lôžok, založená 1943, celoročná prevádzka
• Rainerova chata (1 290 m) - bez možnosti ubytovania, založená 1860, múzeum tatranských nosičov, bufet
• Bílikova chata (1 285 m) - kapacita 28 lôžok, založená 1934, celoročná prevádzka
Poľsko
• Schronisko w Dolinie Pięciu Stawów (1 671 m) - kapacita 70 lôžok, založená 1947
• Schronisko Murowaniec (1 500 m) - kapacita 120 lôžok, založená 1921,
• Schronisko przy Morskim Oku (1 405 m) - kapacita 77 lôžok, založená 1908, najstaršia chata v Poľských Vysokých Tatrách
• Schronisko na Hali Kondratowej (1 335 m) - kapacita 20 lôžok, založená 1910, najmenšia chata v Poľských Vysokých Tatrách
• Hotel górski na Polanie Kalatówki (1 198 m) - kapacita 86 lôžok, založená 1938
• Schronisko na Polanie Chochołowskiej (1 150 m) - kapacita 132 lôžok, založená 1951
• Schronisko na Hali Ornak (1 100 m) - kapacita 85 lôžok, založená 1947
ubytovanie v Tatrach wellness pobyt v Tatrach
zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A9_Tatry_(pohorie)