Na dovolenke sa chceme zabaviť, no môžeme sa aj poučiť, ak idete na dovolenku k moru do stredozemných krajín, môžeme sa od nich inšpirovať a poučiť v životnom štyle a hlavne v stravovaní a tak si odniesť z dovolenky okrem fotiek zažitkov aj poučenie ako si zlepšiť a predlžiť život.

     
Bez preháňania je senzáciou storočia to, čo priniesla dlhodobá štúdia amerického výskumníka Ancela Keysa na denné svetlo. Obyvatelia ostrova Stredozemných krajín ukrývajú už celé tisícročia isté tajomstvo. S týmto tajomstvom si žijú, vychutnávajú ho, lebo im dáva telesnú krásu, štíhlosť a predovšetkým žijú dlhý a aktívny život. Zo štúdie teda vyplynulo, že nápr. obyvatelia Kréty sa tešia z plnosti svojich síl a takého pevného zdravia, aké len možno na svete od života vôbec očakávať. A v čom spočíva tajomstvo tohto javu? Jednoznačne v spôsobe stravovania. Spôsob stravovania napr. Kréťanov nie je v pravom zmysle slova však žiadnou diétou, ale je pôžitkom z jedenia, ktorý je navyše i zdravý...
Každý môže žiť ako oni
Vyhodnotenie zdravotného stavu obyvateľstva žijúceho v okolí Stredozemného mora v 60-tych rokoch dvadsiateho storočia ukázalo, že chorobnosť na chronické ochorenia, najmä srdcovo-cievne a zhubné nádory, tu patrili v tom čase medzi najnižšie a dĺžka života medzi najvyššie v svetovom meradle. Keďže výživa rozhodujúcou mierou ovplyvňuje zdravotný stav človeka, sledovali výskumníci v tom čase spôsob stravovania v niektorých krajinách stredozemnej oblasti(Grécko, Taliansko, Španielsko, Chorvátsko)a získané poznatky porovnávali s niektorými európskymi krajinami, s USA i s Japonskom. Zistili výrazné rozdiely v spôsobe stravovania v typických stredozemných oblastiach v porovnaní s inými krajinami Európy a sveta a nazvali túto stravu,,stredozemná´´. Typickými predstaviteľmi takéhoto tradičného stravovania boli a na mnohých miestach ešte aj dodnes sú obyvatelia južného Talianska, južného Francúzska, na Kréte, v južnom Španielsku a v niektorých prímorských krajinách severnej Afriky.
Takzvaná stredozemná či Krétska diéta sa vyvinula na základe poznatkov výskumníkov, ktorí v jednej porovnávacej štúdii vyšetrili 12000 mužov zo 7 európskych krajín. Zistili, že obyvatelia krajín ležiacich okolo Stredozemného mora, a tu predovšetkým Kréťania, sa dožívajú najvyššieho veku a sú najmenej ohrození srdcovým infarktom. Účinnosť tejto,,diéty´´ dokázala i novšia štúdia z Francúzska :400 mužov a žien, ktorí práve prekonali srdcový infarkt, rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina dostávala normálnu nízkotučnústravu, druhá skupina sa stravovala podľa tejto diéty. Výskum museli predčasne prerušiť, pretože výsledky,,diétujúcich´´boli tak výrazne rozdielne, že výskumníkom sa zdalo nezodpovedné prvej skupine pacientov brániť v prijímaní tejto stravy. Väčšina účastníkov výskumu aj po jeho skončení pokračovala v tomto spôsobe stravovania.
Mäso áno, ale aké a koľko?
Natíska sa nám otázka, prečo sa nápr. Kréťania nestali vegetariánmi? Už len preto, že u nich žije malé množstvo zvierat poskytujúce mäso, pritom im príroda ponúka obrovské množstvá zeleniny, ovocia a korenín. Možno to bolo vedome, možno nevedome, no v každom prípade to malo svoje rozumové opodstatnenie. Keďže živočíšna bielkovina má zvlášť vysokú biologickú hodnotu, patrí k plnohodnotnej potrave. Mäso nás zásobuje esenciálnymi B-vitamínmi a okrem toho je naším najdôležitejším zdrojom železa.
Charakteristickými znakmi stravy obyvateľov v okolí Stredozemného mora je:
-Vysoký príjem rastlinnej potravy-obsahuje predovšetkým celozrnné výrobky, zeleninu a ovocie. Ich príjem je pravidelný a zvyčajne prevláda nad ostatnými surovinami. Chlieb a cereálie, najmä rôzne cestoviny, predstavujú najväčší zdroj celodennej energie. Zo zeleniny prevažuje predovšetkým plodová zelenina, najmä rajčiny, potom fazuľa a listová zelenina,, brokolica a iné. Okrem surovej zeleniny sa často konzumuje i varená a v nej veľa cesnaku a cibule. Z ovocia je to predovšetkým hrozno, hrušky, melóny, figy a citrusové plody. Je zaujímavé, že príjem zemiakov a koreňovej zeleniny je v strave nižší ako v ostatných európskych krajinách. V prepočte na denný energický príjem predstavujú cereálie 50-60%, zelenina a ovocie 10-15%. Cukor, med a sladkosti sú zdrojom energie len v 2-4%, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami Európy 1/3 až ¼.
-Nízky príjem mäsa a vajec je skoro pravidlom. Ide predovšetkým o zníženú konzumáciu červeného mäsa –hovädzie, bravčové, baranina. Jedáva sa v menších množstvách a zriedka. Najčastejšie sa konzumuje hydina a morské ryby.
-Nie veľké množstvo syrov a jogurtov sa prejavuje v dennej konzumácii stredozemnej stravy. Mlieko, maslo a smotana nie sú bežnými požívatinami na ich jedálnom lístku.
-Nízka spotreba tukov –to je najcharakteristickejší znak ich stravy. Dôležitá je aj výrazná zmena štruktúry prijímaných tukov s nasýtenými mastnými kyselinami a cholesterolom najviac podmieňuje nízka konzumácia červeného mäsa a mliečnych výrobkov. Z pridávaných tukov do potravy má najväčšie zastúpenie olivový olej, pričom v stredozemných krajinách je jeho podiel v konzumácii až 95%. Tento olej obsahuje predovšetkým jednonenasýtené mastné kyseliny a jeho súčasťou je aj vitamín E. Určité množstvo tuku sa prijíma konzumáciou morských rýb a iných živočíchov. Rybací tuk je veľmi výhodný, pretože obsahuje esenciálne polynenasýtené mastné kysleiny.
-Malé množstvo vína, ktoré Kréťania zvyčajne popíjajú počas jedla, je posledným typickým znakom stredozemnej stravy(okrem moslimských území na pobreží). Pije sa len jeden až dva poháre vína, najmä červené, v priebehu celého dňa, pričom ženy ho konzumujú nepravidelnejšie.
Tajomstvo stredozemnej diéty
Zeleninu, šaláty a ovocie môžeme jesť do sýtosti. Podľa možnosti si ich zvoľme podľa ponuky ročného obdobia a nejedzme podľa možnosti nič konzervované.

Cereálie ako ryža, cestoviny, chlieb(celozrnný)alebo zemiaky by mali byť na jedálnom lístku denne. Strukoviny ako fazuľa, hrach, šošovica obsahujú veľa bielkovín, a preto by mali patriť k základným surovinám potravy. Olivový olej –podľa možnosti krétsky, je základom krétskej diéty. Používajme ho bohato či už na dusenie, vyprážanie a samozrejme na prípravu šalátov. Kúpme si vysoko hodnotný, za studena lisovaný olivový olej, najlepšie pripravený podľa ekologických zásad.,,Červené mäso´´by sme mali dostať na stôl iba raz za 2týždne, a vtedy je najlepšia baranina.

Hydinu alebo ryby, naopak, môžeme konzumovať častejšie. Na údeniny zabudnime. Namiesto masla používajme rastlinný margarín na báze repkového oleja. V skutočnosti pri krétskej diéte nie je nič zakázané, ale konzumovanie mlieka, masla, šľahačky, vajíčok by sme mali čo najviac obmedziť.

Byliny sa používajú častejšie ako koreniny namiesto čierneho korenia a soli, sú oveľa zdravšie. Červená zelenina ako rajčiny a červená paprika obsahujú látku lykopén, ktorý zachytáva voľné radikály. To všetko, pravda, osoží nášmu srdcu! Červené víno v malom množstve je vďaka svojmu ochrannému účinku srdca pri krétskej diéte dovolené, je obľúbené a patrí na stôl. Jedlo pri jedení vychutnávajme a nechajme si na jeho konzumáciu dostatok času! Aj z tohto hľadiska si môžeme vziať vzor z tradičného spôsobu života Kréťanov.

Prečo je stredozemná diéta zdravá?

Prednosťou zvýšeného príjmu rastlinnej potravy je dostatok:
-Vlákniny, ktorú potrebujeme na správnu činnosť tráviacich orgánov, dokonca sú nutné na správne trávenie a významne ovplyvňujú látkovú premenu organizmu. Ide najmä o vlákninu z cereálií(otruby), zo zeleniny a ovocia(pektín)
-Sterolov a terpénov, ktoré priaznivo pre človeka menia vstrebávanie a látkovú premenu cholesterolu
-Antioxidantov –vitamínu A, C a E, betakaroténu a rôznych flavonoidov. Tieto látky majú ochranný význam proti vzniku u nás častých ochorení, ako je ateroskleróza, ischemická choroba srdca a jej komplikácie infarktu srdcového svalu, rakoviny viacerých orgánov a ovplyvňujú aj starnutie. Neustály dostatočný príjem prirodzených antioxidantov v potrave môže zabrániť alebo spomaliť vývoj týchto ochorení.
-Kyseliny listovej, ktorá významne priaznivo zabraňuje postupu chronických nervových ochorení
-Nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú predovšetkým v olivovom oleji, v rybacom tuku a v menšej miere v iných rastlinných olejoch. Priaznivý vplyv na hladinu,,dobrého´´HDL-cholesterolu v krvi má konzumácia :
-Malého množstva červeného vína. Samozrejme, konzumovať alkohol môžeme len v malom množstve, inak je jeho efekt škodlivý
Hlavné zásady tradičnej stredozemnej stravy sa stotožňujú so zásadami oddelenej stravy a pri troche šťastia a dobrej vôle mohli by sa stať určitým základným princípom správneho stravovania aj u nás. Určite by sme tak mohli znížiť o 70%(!)riziko vzniku aterosklerózy a rakoviny!
Takže ak si to zhrnieme dostaneme stredozemnú stravu :

NAJČASTEJŠIE :chlieb, cestoviny, ryža, obilniny a zemiaky
Čerstvé ovocie, fazuľa a iné strukoviny, oriešky, čerstvá zelenina, olivový olej,
ČASTO :ryby, hydina, vajíčka, syr, jogurt
ZRIEDKAVO :čerstvé mäso, sladkosti

Ak sa Vám to pozdáva skuste už na dovolenke začať s takou stravou a ozdraviť si organizmus...