Ako ju môžete rozoznať?

Vretenica je pomerne malý had. Samičky dorastajú do dĺžky 70 – 80 cm, no s amce sú menšie, dosahujú cca 60 cm dĺžky. Samice tohto druhu sú väčšie, zvyčajne hnedej farby s tmavohnedým cikcakovitým vzorom. Niektoré samice, prevažne zo severnejších krajín, môžu mať až čisto čierne sfarbenie. Samci sú svetlejší, pričom vzor na chrbte býva čierny. Dožiť sa môžu vretenice cca 20-25 rokov. Najzvyčajnejšie sfarbenie je šedé až modrošedé s výraznou kľukatou čiarou na chrbte, existuje ale množstvo viac-menej vzácnych farebných variant, niektoré z nich vôbec žiadnu čiaru nemajú. Na bokoch sú škvrny zapadajúce do jednotlivých uhlov kľukatej čiary. Škvrny na zátylku (vytvárajú tvar písmena "X". Na krku je výrazný tvar písmena "V". Úzka hlava je trojuholníkového tvaru. Jedové zuby má dlhé a v pokoji sklopené dozadu. Spoľahlivý znak, ktorým sa vretenica vo všeobecnosti odlišuje od ostatných slovenských hadov, je štrbinovitá zrenička vertikálna (všetky naše úžovky majú zorničky okrúhle).

Kde vretenice žijú?
Jej prirodzeným biotopom sú miesta s väčšou nadmorskou výškou ako vresoviská, zalesnené oblasti, trávnaté plochy, no nájdete ju tiež trebárs aj na železničných násypoch. Čo sa týka lesov, vidieť vretenice môžete v oblastiach od najnižších listnatých lesov až po kosodrevinu a subalpínske pásma, no najčastejšie v stredných polohách – pahorkatiny, zmiešané, prípadne ihličnaté lesy, kde sa vyhrievajú na slnku. Rozhodne je zriedkavé stretnúť vretenicu v nížinách, v zamokrených miestach. Ako už bolo spomenuté, vretenica je v prírode stále vzácnejšia, pričom na jej úbytku sa podieľajú ľudia nielen jej priamym vyhubením, ale aj zmenšovaním a likvidáciou biotopov. V našich podmienkach sa vretenice začínajú objavovať od polovice marca, keď ešte v okolí leží sneh a ony využívajú príležitosť k slneniu. V túto dobu nechá pozorovateľa priblížiť sa na relatívne krátku vzdialenosť. Na jar a na jeseň je vretenica aktívna predovšetkým cez deň a, v lete v obdobiach vedier súmračná až nočná, slní sa len ráno alebo prerušovane v priebehu dňa.
Ako vretenice žijú?
V jari vyliezajú samce vreteníc a zvádzajú súboje, počas ktorých sú poprepletaní a jeden druhého sa snaží pritlačiť k zemi. Porazený samec utečie a víťaz sa ihneď spári so samicou. Pri samčích súbojoch nepoužívajú jedovaté zuby. Mláďatá sa rodia živé. V jednej znáške sa narodí od 3 do 20 mláďat. Vretenice sa dožívajú cca 20 – 25 rokov.
Sú to nočné tvory, avšak lovia aj počas dňa. Ich potravou sú najmä drobné cicavce (najmä hlodavce), obojživelníky, jašteričky, prípadne mladí vtáci a vtáčie vajcia, no nepohrdne ani hmyzom. Svoju potravu loví vypustením jedu zo zubov. Nenapadá bez príčiny, je to plachý tvor, k uhryznutiu človeka dôjde iba pri neopatrnosti, ak sa cíti ona ohrozená (preto na ňu nestúpte, nebite ju a pod.)
Riziko najmä pre deti, alergikov, ľudí so srdcovými problémami a menšie zvieratá
Prevencia proti uhryznutiu jedovatým hadom spočíva vo väčšej ostražitosti. Človek by si mal predovšetkým dávať pozor na to, kam stúpa a kam si sadá. Ak nás uhryzne had, v každom prípade by sme mali vyhľadať lekársku pomoc, lebo nevieme, ako bude náš organizmus reagovať na toxín. U malých detí a zvierat (aj psov) s hmotnosťou do 10 kilogramov je nebezpečenstvo oveľa vyššie, pretože ich organizmus sa ešte nedokáže brániť toxínu. Veľký pozor na jedovaté hady by si mali dávať aj alergici, ktorí majú zvýšenú imunitu organizmu a môže u nich dôjsť až k tzv. anafilaktickému šoku, ktorý je veľmi nebezpečný z hľadiska ohrozenia života.

Prečo a  kedy dochádza k uštipnutiu...
Vretenica obyčajná je pokojný a neútočný had,. samotársky žijúce vretenice sú veľmi plaché a zvyčajne zmiznú do úkrytu skôr, než ich vôbec stačíte spozorovať. Ak nemajú možnosť úteku, zvinú sa do kruhu a zdvihnú hlavu, sledujú narušiteľa a predvádzajú výpady hlavou. Väčšinou so zatvorenými ústami lebo nechcú uhryznúť, len zastrašiť. Hady resp. plazy, sú rovnako ako všetky zvieratá žijúce vo voľnej prírode, plaché a vždy sa snažia človeku vyhnúť. Nie vždy sa im to však podarí. Niekedy si prítomnosť človeka uvedomia až keď je už neskoro…
K uštipnutiu hadom dochádza zväčša kvôli ľudskej neopatrnosti. Človek nedáva pozor na to, kam šliape, a takto sa môže poľahky stať, že šliapne na hada, ktorý sa vyhrieva niekde v tráve alebo len tak odpočíva stočený niekde medzi kameňmi, popadaným drevom atď. Takto ohrozenému hadovi neostáva nič iné ako sa brániť, t.j uštipnúť človeka. Rodičia by v lese mali mať deti pod kontrolou, aby nepobehovali kade-tade, pretože deti si nebezpečenstvo neuvedomujú.
Ďalším dôvodom, prečo had zaútočí na človeka môže byť provokovanie alebo dráždenie hada. Rodičia ako prví, škola ako druhá by mali o tom poučiť už tie najmenšie deti
Vretenica dokáže regulovať vypúšťanie toxínu. Znamená to, že môže uhryznúť aj bez toho, aby vypustila jed. Vtedy iba sekne po votrelcovi. Je rozdiel, či uhryzne jedným alebo dvoma jedovými zubami. Podkožné krvácanie (vnútorné alebo vonkajšie) a následnú smrť môžu spôsobiť hemoragické zložky toxínu. Neurotoxická zložka môže blokovať nervy, ktoré podporujú dýchanie, a tak spôsobiť smrť udusením. Jed vreteníc pôsobí prokoagulačne - premieňa protrombín na trombín. Avšak smrteľné nebezpečenstvo predstavuje len pre starších ľudí, deti a ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Jed je pre hada to najcennejšie a tvorba jedu je preňho energeticky náročná.