Sinice môžu produkovať toxíny, sú pri premnožení problémom pri kúpaní sa na jazerách a rybnikoch
Sinice bývajú každý rok opakujúcim sa problémom na prírodných kúpaliskách. Sú to drobné mikroskopické organizmy, ktoré sa vo vode môžu premnožiť do tej miery, že sa hromadia na hladine v podobe farebnej kaše nazývanej "vodný kvet".
V takej podobe sinice môžu produkovať toxíny, informácie  z odboru životného prostredia a zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR). Ak sinice nevytvoria vodný kvet, nie je pravdepodobné, že po jednom okúpaní vznikne vážne ochorenie. Riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním po viac dní. Kúpanie vo vode obsahujúcej už vodný kvet ÚVZ SR rozhodne neodporúča.
O zvýšenom výskyte siníc na sledovaných kúpaliskách vo voľnej prírode je verejnosť zvyčajne informovaná ( mala by byť !!! )výstražnými tabuľami. K premnoženiu siníc dochádza pri znečisťovaní vody napríklad po zaplavach, splachmi z blízkej poľnohospodársky obrábanej pôdy, priesakmi žúmp a podobne.
Regionálne ÚVZ  počas leta sledujú nielen prírodné lokality s organizovanou rekreáciou, ale aj neprevádzkované miesta s návštevnosťou viac ako 1000 obyvateľov za deň. Odporúča sa nevstupovať do neznámej stojatej či tečúcej vody, do vodnej plochy, ktorá na človeka pôsobí podozrivo. Jednoznačne nevhodné je  kúpať sa vo vodách s veľkou koncentráciou vodných vtákov, prípadne, tam kde našli mŕtve vtáctvo.  Ani deti by sa nemali hrať na brehu s nahromadenou kašou vodného kvetu

Chystáte sa vykúpať v rybníku alebo priehrade a schladiť svoje rozpálené telo? Možno vám vodné radovánky prekazia sinice, ľudovo volané, vodný kvet.

Čo vlastne sinice sú a prečo si na ne majú dať hlavne  tehotné ženy pozor ?
V letnom období sa každoročne zhoršuje kvalita povrchových vôd väčšiny prírodných kúpalisk. Súvisí to predovšetkým so zvýšenou teplotou vody, ktorá podporuje množenie planktónu. Planktón sú drobné, vo vode sa voľne vznášajúce organizmy živočišného alebo rastlinného pôvodu. Súčasťou rastlinného planktónu sú riasy a už zmienené sinice. Riasy sú pre naše zdravie celkom neškodné, nanajvýš môžu spôsobiť ľahkú alergickú reakciu. Ale sinice sú prastaré jedovaté baktérie, ktoré môžu byť pre naše zdravie vyslovene nebezpečné.

Riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode, opakovaným kúpaním viac dní alebo týždňov a s množstvom siníc obsiahnutých vo vode. Ak dôjde k náhodnému prehltnutiu väčšej davky (deti při kupani) vodného kvetu, môže nasledovať aj vážne poškodenie zdravia.

Ak čakáte bábätko, je jedinou možnou radou kúpanie čo najviac obmedziť a osviežovať sa skôr v sprche čistou vodou. Podľa slov pôrodníka MUDr. Jiřího Šulce by vám sinice mohli spôsobiť vaginálnu infekciu. Tá by mohla viesť k narušeniu plodových obalov, čo je veľký problém. V začiatku tehotenstva by ste preto mohli o bábätko prísť a v pokročilejšej fáze tehotenstva by mohlo dôjsť k odtoku plodovej vody, maternicovým sťahom a predčasnému pôrodu.Ak ste sa už kúpali, radšej sa dajte vyšetriť u lekára, aby ste mali istotu, že ste infekciu nedostali.

Aké problémy môžu sinice všeobecne spôsobiť?
Sinice obsahujú jedovaté látky (toxíny), ktoré môžu poškodiť našu pečeň a nervový systém. Môžu celkovo oslabiť našu imunitu, spustiť alergické reakcie ako nádchu, slzenie, opuchy, svrbenie, pálenie a začervenanie kože, astmatické záchvaty, zápaly spojiviek a nepríjemné bolesti hlavy. Citlivejší jedinci môžu mať aj vážnejšie črevné a žalúdočné problémy.

Zavadná voda – ako ju spoznáme?

Keď sa sinice premnožia, sú na povrchu vody viditeľné okom ako zelený sliz, ktorý má zblízka tvar malých ihličiek alebo krupice. Zelený sliz neznamená vždy prítomnosť siníc, ale je vždy ukazovateľom zlej kvality vody. Do tela sa sinice najčastejšie dostanú pri nechcenom prehltnutí vody. Väčšie riziko otravy je u malých detí, ktoré vypijú spravidla viac vody ako dospelí.
Ak vo vode nestrávite viac ako desať minút a hneď po kúpaní sa dôkladne osprchujete čistou vodou, budú následky pravdepodobne minimálne, hroziace nebezpečenstvo však radšej nepodceňujte a zelenkavej vode sa vždy vyhnite.
Skazenú vodu nemusíte poznať vždy na prvý pohľad. Ak sa teda chystáte vykúpať vo voľnej prírode, kde vodu pravidelne nekontrolujú odborníci, odporúčame nasledovný postup: Do fľaše naberme vodu a po cca 20 minutach sa pozdíme či ,,čiastočky,, zostali rozptylené vo vode alebo vytvorili chumáč, kružok na hladine ak ano ide o sinice a nie riasy, ktoré sú neškodné…
 

Rozkvitnutá voda -kúpanie medzi jedmi ?

Skazenie vôd, jedna z egyptských rán, o ktorej sa zmieňuje kniha Exodus, má asi skutočný základ. Biblickým jazykom popísaná udalosť, mohla byť v skutočnosti ekologickým javom – prudkým premnožením červeno zafarbenej sinice Planktothrix rubescens. Starozákonná premena vody v krv i rada podobných udalostí zaznamenaných kronikármi, má spoločných vinníkov – sinice. Zďaleka sa však nejedná len o problém minulosti. Naopak. V súčastnej dobe dochádza u nás i vo svete k hromadnému výskytu siníc čoraz častejšie. Mohlo sa aj nám stať, že sme sa museli vzdať kúpania, pretože voda pripomínala žumpu nejakého obzvlášť neporiadneho vodníka.

-potvorky vodného kvetu

Keď si vypočujeme v televízii alebo prečítame v novinách, že sa niekde premnožili jedovaté riasy, verme, že je to nepresná informácia. Sinice totiž medzi riasy nepatria. A nejde len o puntičkárstvo podivných biológov, snažiacich sa systém delenia organizmov čo najviac skomlikovať. Keby sme šimpanzov zaradili medzi ryby, urobili by sme menšiu chybu, ako keby sme sinice strčili do spoločného šuflíku s riasami. Patria medzi baktérie; medzi nimi a riasami ležia milióny rokov evolúcie. Ich bunková stavba je neporovnateľne jednoduchšia.

Boli tu už dávno pred vznikom všetkých vyspelejších organizmov. Najväčšiu slávu zažili pred dvoma miliardami rokov; v tej dobe Zem celú ovládli. Sú to jednobunkové fotosyntezujúce potvorky. Mnohé druhy tvoria vlákna alebo neusporiadané kolónie, ktoré môžu byť pozorovateľné voľným okom. Svoje meno dostali podľa sinej (nezdravo namodrenej) farby rady druhov. Môžu však mať aj iné farby, spoločne s výraznou červenou. Sinice majú niečo, čo im môžu riasy len závidieť; plynové mechúriky vo vnútri buniek. Tie im umožňujú udržiavať sa pri hladine, kde sa hromadia v hlukoch pripomínajúcich krupicu alebo jemné ihličie. Pre tento stav sa nazýva vodný kvet. Niektoré druhy vytvárajú vrstvu tak silnú a celistvú, že bránia prieniku svetla a výmene plynov medzi vodou a ovzduším, čo má pre vodné organizmy neblahé dôsledky.

-vládkyňa vôd

Pre konkurenčný boj o priestor a zdroje sú sinice výborne prispôsobené. Preto môžu za priaznivých podmienok celú vodu ovládnuť. Zvlášť teplé počasie a voda obohatená živinami z odpadových vôd a polí, siniciam neobyčajne svedčí. Schopnosť udržať sa pri hladine im umožňuje efektívne využívať slnečné svetlo a naopak tieniť konkurenčným riasam. Poradia si však aj za zhoršených svetelných podmienok, naviac sú schopné prikrmovať sa organickými látkami. Mnohé druhy dokážu spracovať vzdušný dusík a vytvárať si na horšie časy zásoby ďalšieho dôležitého prvku – fosforu. Sinice môžu zdvihnúť pH až na 11, čo sa riasam vôbec nepáči. Sinice sa naviac často „oblažujú“ uvoľňovaním látok brzdiacich ich rast. Keď k tomu pripočítame skutočnosť, že pre väčšinu zooplanktónov nie sú sinice príliš stráviteľné, pochopíme, prečo sa môžu vo vode objaviť v tak veľkom množstve. A prečo je tak ťažké proti nim bojovať. Každý zásah (odsatie živinou bohatých sedimentov, použitie chemikálií,...) je treba dobre premyslieť, aby nenapáchal viac škody ako úžitku.

-otravné sinice

Doslova. Práve toxické látky produkované vodným kvetom predstavujú problém, kvôli ktorému o existencii siníc vie široká verejnosť. Aj živé bunky môžu spôsobovať alergické reakcie, hlavným nebezpečenstvom sú však umierajúce bunky, z ktorých sa uvoľňuje celá rada nebezpečných látok. Poškodzujú pečeň, spôsobujú vyrážky, hnačkové ochorenia, bolesti hlavy, nevoľnosť, svalové kŕče, malátnosť, ... Tehotným ženám hrozí potrat, niektoré látky naviac podporujú vznik rakoviny. Jedy vytvárané sinicami sú jedovatejšie ako u rastlín, húb alebo živočíchov, účinnejšie sú len niektoré bakteriálne jedy. Našťastie pravdepodobnosť skonzumovania smrteľne nebezpečnej látky je oveľa nižšia ako pri otrave hubami, pretože (na rozdiel od dobre voňajúcej smaženice) na vodu plnú siníc sotvakto dobrovoľne pozrie. Sinice dokážu zabiť psa, koňa, kravu alebo nosorožca, často sa otrávili celé stáda, keď pila „rozkvitnutú“ vodu. Smrť človeka po kúpaní zatiaľ nie je známa, zdravotné problémy sú však bežné. Toxíny pôsobia i pri kontakte s kožou, navyše sa aj dobrý plavec občas nalogá vody. Zraniteľné sú hlavne deti a ľudia s poškodenou pečeňou a ľadvinami.

Oveľa nebezpečnejšie sú jedy v pitnej vode

V roku 1979 sa sinice namnožili vo vodárenskej nádrži na Palmovom ostrove pri austrálskom Queenslande. Ľudia sa sťažovali na nepríjemný zápach vody. Bola preto použitá modrá skalica, ktorá sinice vyhubila. Lenže z mŕtvych buniek sa uvoľnilo veľké množstvo toxínov. 140 detí muselo byť s vážnymi poškodeniami pečene a ďalšími zdravotnými problémami hospitalizovaných. O 9 rokov neskôr otrávili sinice pitnú vodu z novo vybudovanej brazílskej priehrady Itaparica. Následky boli tragické: 2000 prípadov hnačkových ochorení, 88 pacientov, väčšinou detí, zomrelo. Ďalšie nešťastie sa stalo v roku 1996 v Brazílii. Voda obsahujúca toxíny siníc použitá pri dialýze, zabila viac ako 50 pacientov s poškodenými ľadvinami. Takéto tragédie sú pomerne výnimočné. Nebezpečnejšie je zrejme dlhodobé pôsobenie malých dávok jedu. V Číne na to zdravotnými problémami, zvlášť poškodenou pečeňou, doplatili desaťtisíce ľudí.

Praktické rady:
• Sledujme aktuálne informácie o výskyte siníc. Prinášajú ich rozhlasové stanice, televízia a denná tlač
• Podrobný prehľad majú krajské hygienické stanice a ich územné pracoviská. Kontakty nájdeme v telefónnom zozname.
• Sinice z tela nestierajme (z buniek by sa uvolnilo ešte viac jedov), čo najrýchlejšie sa osprchujeme.
• Keď sa už v „rozkvitnutej“ vode vykúpeme, nebuďme v nej dlho a osprchujme sa, najlepšie v teplej vode, alebo s mydlom

Ekológia - zdroj wikipedia
Sinice žijú v sladkých, morských aj brakických vodách. Nachádzajú sa tiež na stanovištiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou, v pôde (terestrické druhy; významná časť pôdnej biocenóza) a vo vlhkom dreve.
Osídľujú aj extrémne stanovištia - ako jediné fototrofné organizmy sú schopné žiť v prostredí teplejšom, ako je 45 °C. Osídľujú horúce termálne pramene, kde tvoria nápadné svetlozelené, tmavozelené, niekedy modrasté až ružovkasté povlaky. Niektoré druhy znesú teplotu vody až 73°C. Naopak iné sinice dokážu osídliť povrchové vrstvy snehu a ľadu. Zriedkavo, pri hromadnom rozvoji, dokážu sfarbiť sneh na modro (tzv. modrý sneh).
V stojacich a mierne tečúcich vodách tvoria sinice dôležitú zložku fytoplanktónu a fytobentosu. Sinice sú významnými primárnymi producentami a je od nich závislých množstvo ďalších organizmov. Planktónové druhy pri masovom premnožení tvoria vodný kvet, voľným okom viditeľný v podobe drobných zrnkovitých zhlukov (Microcystis, Gomphosphaeria, Anabea), krátkych ihlicovitých kolónií (Aphanizomenon) alebo vláken (Oscillatoria). "Vodný kvet" sa tvorí ako dôsledok zvýšenia obsahu organických a anorganických látok vo vode, najmä fosfátov.
V planktóne tropických morí zapríčiňujú "vodný kvet" druhy rodu Trichodesmium. Tie tvoria červenkasté zväzky vláken, v dôsledku čoho je aj voda červená (odtiaľto dostalo Červené more svoj názov).
Na dne a litorálovej časti hlavne znečistených vodných tokov, nádrží, ale aj periodických vôd a kaluží, sa zase darí bentosovým vláknitým siniciam. Tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky. Pri tvorbe kyslíka a iných plynov sa odtŕhajú od substrátu a plávajú na hladine v podove slizovitých chumáčov.
V čistých vodách zase obrastajú kamene a iný ponorený podklad (epilitické druhy). Niektoré druhy sú endolitické, to znamená, že prerastajú až pod povrch kameňov a skál, ktoré sú ponorené, alebo len príležitostne zmáčané.