Aj búrka, vzdialená desať kilometrov, predstavuje pre ľudí nebezpečenstvo. Pre TASR to uviedol záchranár Samuel Hruškovic.
Vysvetlil, že nebezpečenstvo búrky spočíva v možnosti zasiahnutia bleskom, ktorý zväčša spôsobuje smrteľné zranenia. "Blesk ako elektrický výboj môže mať napätie až sto miliónov voltov, prúd desiatok tisíc ampérov a rýchlosť od 10.000 až do 100.000 km/s. Teplota hlavného kanála blesku je do 30.000 stupňov Celzia," spresnil.
Najväčším nebezpečenstvom pre človeka je podľa záchranára búrka vzdialená menej ako tri kilometre. Ľudia by si mali preto podľa záchranára vzdialenosť búrky vedieť vyrátať. "Vzdialenosť búrky, resp. úderu blesku si ľahko zistíme tak, že keď zbadáme blesk, začneme počítať sekundy, pokiaľ nebudeme počuť hrom. Jedna sekunda predstavuje 330 metrov, tri sekundy jeden kilometer," vysvetlil. "Pokiaľ človek po záblesku blesku naráta deväť sekúnd, búrka je vzdialená tri kilometre a predstavuje pre človeka maximálne riziko," dodal Hruškovic. Búrka vzdialená desať a viac kilometrov podľa neho už človeka zásahom blesku neohrozuje.
Riziko zasiahnutia bleskom závisí od momentálneho miesta pobytu
"Pri pobyte na horách je potrebné ešte pred príchodom búrky okamžite zísť z vrcholov hôr do doliny, pretože na hrebeni hôr sa stávame najvyšším bodom terénu," povedal. Pomerne veľké riziko zasiahnutia bleskom existuje podľa neho aj v prípade, ak sa nachádzame 100 výškových metrov pod hrebeňom, napríklad v horskom sedle. "Rovnako treba v prípade búrky bezpodmienečne opustiť vodné plochy, voľné priestranstvá. Nebezpečenstvo predstavujú aj úkryty pod samostatne stojacim stromom," apeloval.
Hoci je málo pravdepodobné, že blesk udrie do hustého porastu stromov, pokiaľ človeka zastihne búrka v lese, je potrebné zdržiavať sa od najbližšieho stromu vo vzdialenosti minimálne dve metre.
"Búrku by sa mali ľudia podľa záchranára snažiť v každom prípade prečkať na bezpečnom mieste - v horskej chate, v dome, v aute a podobne," skonštatoval. Pokiaľ sa im však nepodarí nájsť bezpečné priestory včas, odporučil primerané bezpečné správanie a preventívne úkony na ochranu pred zasiahnutím bleskom.
"Treba nájsť terénnu zníženinu, napr. priekopu, do ktorej si čupneme, aby sme doslova kopírovali terén, aby sme z jeho reliéfu nevytŕčali a v žiadnom prípade sa nesmieme skryť pod samostatne stojaci strom. Na úplne voľnom priestranstve je výhodnejšie prečkať búrku v ľahu na zemi, neodporúčam ani si čupnúť, pretože aj v tomto prípade stále vytŕčame ako najvyšší bod terénu a blesk si hľadá z hľadiska fyziky najvýhodnejšiu najkratšiu vzdialenosť," konkretizoval Hruškovic.
Využitie rôznych výklenkov, skalných previsov, jaskyniek, klenbových výklenkov alebo staveniska ako úkrytu pred búrkou má podľa záchranára tiež isté riziká. Ak blesk udrie na týchto miestach, elektrický výboj schádza po mokrom povrchu smerom k zemi, aby sa mohol uzemniť. Výboj kopíruje povrch a obchádza aj vnútro výklenku alebo previsu. "Človek, ktorý sa nachádza v tomto priestore, vlastne vytvorí skratový mostík, blesk ho využije na pokračovanie a prejde ním," upozornil s tým, že treba dbať na určité minimálne parametre zaisťujúce bezpečnosť. Od vchodu výklenku by mal mať človek vzdialenosť minimálne 1,5 m, nad hlavou rovnako 1,5 metra a za chrbtom 2 m priestoru. Za najbezpečnejšiu polohu považuje sed na batohu, ktorý človeka izoluje od povrchu, tesne k sebe skrčené nohy a sklonenú hlavu.
Blesk spôsobuje podobné zranenia ako pri zásahu vysokého napätia a jeho zásah má zväčša pre človeka fatálne dôsledky. Podľa Hruškovica spôsobuje vonkajšie a vnútorné popáleniny, poruchy vedomia až bezvedomie, poruchy centrálnej nervovej sústavy, narušenie činnosti srdca, resp. zástavu srdcovej činnosti, zástavu dýchania, zlomeniny dlhých kostí, sekundárne zranenia po pádoch alebo odhodení do strany tlakovou vlnou a šok.
Záchranár považuje za najdôležitejšiu prevenciu, ale v prípade tohto typu nehody odporučil ako prvú pomoc postihnutému zabezpečiť základné životné funkcie, tzn. dýchanie a masáž srdca a okamžité kontaktovanie záchranných zložiek. Pred pobytom v prírode netreba zabudnúť ani na zistenie aktuálnej predpovede počasia a pri turistike si vždy nechať dostatočnú rezervu na návrat do bezpečia.

Zdroj: TASR, Foto: archív ilustračné

 POZOR- nie je dôvod na veľké obavy, nebezpečenstvo burky je 1 000 x menšie ako keď sa pohybujete na cestách, za rok blesk usmrti na Slovensku cca 1 osobu